Kaprí bratia

Je začiatok októbra, čo znamená najlepší mesiac na lov kaprov. Je jasné, ako teda dopadla ponuka môjho kamaráta Petra na dvojdňovej výprave na juhu Čiech. A keďže nechcem ísť sám, tak zdvíham telefón a volám svojmu najvernejšiemu parťákovi. Otec tiež samozrejme potvrdzuje svoju účasť. Po príchode na miesto zisťujeme od okolitých rybárov, že to nebude žiadny kaprársky tankodrom, ktorý sme očakávali. Na vine je vraj nestále počasie. Tlakomer si robí čo chce, chvíľu teplo, chvíľu zima a to pôsobí na kaprov letargicky. Chalanom tvrdne úsmev na tvári, ale ak pozerali na predpoveď počasia tak ako ja, určite musia vedieť, že nás čakajú celkom teplé dva dni s nočným dažďom, čo sa nejaví vôbec zle.

S otcom sme zastavili na ľavom okraji, kde začínalo tŕnie. Peter s kamarátmi si zobrali stred a pravý okraj až k hrádzi. Po postavení bivakov si sadnem na stoličku a sledujem, čo budú robiť a akú stratégiu lovu zvolí pravá strana našich rybárskych kolegov. Väčšina z nich ťahajú z obalu feederové prúty a všetci kŕmia cca 50 metrov od brehu. Ja, aby som sa od nich odlíšil, si volím úplne inú stratégiu a to takú, že budem kŕmiť a chytať v čo najdlhších vzdialenostiach, ako to len pôjde. Už len z dôvodu veľkého rybárskeho tlaku na tejto vode. A kde inde budú ryby ako uprostred rybníka, alebo pri tŕní, kde majú samozrejme pokoj. Vrhám teda svojich tridsať zmrazených, doma pripravených, kŕmnych gulí do 80 metrovej vzdialenosti, kde hladina vody vyzerá ako po náletoch v Pearl Harbor, kam tiež nahadzujem prvú udicu. Druhú udicu nahadzujem rovnakým smerom, ale ešte najmenej o 20 metrov ďalej, takže druhá udica leží 100 m vzdialená od brehu bez akéhokoľvek zákrmu. Len pre zatraktívnenie používam pastu, ktorá obaľuje boilies. Otec zvolil pár guličiek boilies ku každej montáži a bude čakať na väčšie kusy. Moja stratégia sa javí veľmi sľubne a na podložku ako tretiu vytiahnutú rybu ukladám krásneho šupináča 75 cm rovných 7 kg.

Potom prišla séria rýb, ktoré sa na podložku ani len nepozreli, lebo začali padať pri zdolávaní. A nepadali len mne. Nezostáva nič iné, len sa začať hrať s montážami. Vytiahol som z krabičky nadväzec, ktorý mi fungoval od skorej jari v studenej vode, kde som musel všetko tiež veľmi zjemniť. Tak a je po probléme, zjemnenie montáže a zmenšenie nástrahy pre mňa znamenal krok vpred a podložka na ryby bola opäť mokrá. Všetky zábery som mal na ľavej udici, ktorá ležala na rozkŕmenom koberci.
Frekvencia záberov neprestávala ani večer. Môj príposluch sa stal úhlavným nepriateľom pre môjho otca, ktorý sa už vyhrážal, že pôjde do vody za tými dorostencami, ktoré stále ťahám. Z dôvodu ohľaduplnosti a vyčerpania prút už nenahadzujem a idem si ľahnúť v domnienke, že nás už odposluch nebude rušiť. Po dvoch hodinách však zase pípa a ja úplne rozospatý vybehnem k druhému prútu, ktorý ležal bez záberu rovných 8 hodín.
Sekať nebolo ani veľmi potrebné, pretože ryba išla jednoducho. Po pár otočení kľučkou navijaku zisťujem, že to nebude žiadny kaprí dorastenec. Z biváku sa ozvalo: "Bude potrebný veľký podberák"? Bez ostychu hovorím, že áno a po chvíľke mi otec podoberá krásne vypaseného lysca, ktorý meria 70 cm. Po rozlúčke s kapríkom už ani druhý prút nenahadzujem a idem spať. Po polovici prebdenej noci som vyliezol z bivaku o dve hodiny neskôr, ako všetci ostatní. Len čo rozopnem bivak, vidím, ako otec akurát zasekáva. Prút sa ohol až k navijaku a nie a nie rybu zastaviť. Po zhruba odmotaných 20-tich metroch sa podarilo rybu otočiť a na otcovi je vidieť ako tlak a nervozita stúpa. Prestal komunikovať a plnými dúškami si vychutnáva súboj. Po 15 minútach sa zmestil do podberáku nádherný šupináč a mne bolo jasné, že prekonal svoj​​, ale aj môj rekord, ktorý sme doteraz mali. Po riadnom odvážení, fotení a meraní sa ihneď kapor vracia do svojej domoviny a to je na rybách to najkrajšie. Kaprí obor odchádza a rybár sa zaslúžene pýši na brehu. Otec je vo svojom živle a hovorí: "Tak mladý konečne ťa mám", na to ihneď reagujem: "Ešte domov nejdeme, tak nejasaj predčasne". V duchu som si ale hovoril: "To mám čo robiť". Popoludní mi príde záber a ja zdolávam svojho prvého jesetera, ktorý mi urobil veľkú radosť, ale kvôli ním som neprišiel. Počas noci sme ešte vytiahli pár kapríkov, ktorí sa však s dopoludňajším otcovým obrom vážiacim 11,5 kg a mieriacim 86cm nemohli ani len rovnať. Nad ránom som sa najmenej trikrát prehadzoval v spacáku a vybehoval k rozloženým udiciam, ale výsledok bol podobný, samí dorastenci do 60 cm.

Ráno po raňajkách som začal pomaličky baliť, zo stola zbieram rozmáčané zvyšky boilies z noci, ktoré roztlačíme, a po chvíľke sa mi v ruke utvorí hmota, ktorú som sa rozhodol obaliť s boilies na posledné nahodenie. Do toho otec hovorí: "O dve hodiny je odchod, tak nech to balenie rýchlejšie ubieha". Pri skladaní bivaku som si nevšimol, že sa mi rozbehla cievka navijaka, musel na mňa vykríknuť až otec: "Tom, Ty to nepočuješ"? Hneď som pri nej stál a zasekol.
Okamžite som zacítil mohutný ťah ryby, u ktorej sa mi nedarilo zmeniť smer, ryba si to valí priamo k tŕniu, kde je plytká voda a prekážky. Našťastie ťah ryby postupne oslaboval a do tŕnia som ju nepustil. Asi po pätnásťminútovom boji som mal pri podberáku tiež kaprie prasiatko s mohutným chvostom. Dostať ho do podberáku nebolo vôbec jednoduché. Mal som strach, že moja jemná montáž ten nápor nevydrží. Všetko sa nakoniec podarilo a verte mi alebo nie, krásny kapor šupináča vážil aj 11,5 kg a meral rovných 86 cm. S otcom na seba hľadíme a dvojhlasne hovoríme: "To je snáď ten istý". Trošku zaskočení urobíme fotografie a rybu púšťame.

Na brehu sa zbehli všetci rybári a začali viesť diskusie o jednej veľkej náhode a to o rybe, ktorá bola chytená dvakrát počas jedného dňa. Až domáci rozbor snímok ukázal, že nešlo o totožných kaprov, ale o nádherných kaprích bratov.

Zhrnutie úlovkov z tejto výpravy:
40% kaprov som chytil na kombináciu plávajúceho a potápavého boilies obaleného obaľovacou pastou - Vyzutý Tonda a Oliheň. Táto kombinácia nám priniesla obidva veľké kapry aj jesetera.

60% kaprov som nachytal na kombináciu plávajúceho a potápavého boilies obaleného obaľovacou pastou - všetky komponenty boli príchute Kaprieho guláša.

Krmivo
4kg kŕmneho boilies, 30 kŕmnych gulí - zloženie: 50% fermentovaná kukurica, 10% tigrí orech, 10% halibut pelety, 15% pšeničný šrot, 10% kukuričný šrot, 4% rozmáčaného pečiva, 1% repka (pražená)

Najúspešnejšie montáže
1.Olovenka so závesom na olovo - záťaž 99 g – zvliekacia šnúrka semi-stiff camou – bročik - háčik MTC Gripper veľkosti č.8 – pol plavačky18 mm, pol potápavého boilies 18 mm – celé tenko obalené pastou
2.Olovenka – in-line záťaž 85 g – kombinovaný náväzec z fluocarbonu a mäkkej spletanej šnúrky s bročkom, háčik MTC Gripper veľkosti č.8 – pol plavačky18 mm, pol potápavého boilies 18 mm – celé tenko obalené pastou

Ďakujem chalanom z Mivardi, hlavne Honzovi za priateľsky a profesionálny prístup k zákazníkom a Drahošovi za jeho pomoc pri správnom výbere kaprích dobrôt.

Tomáš Kos
Team Mivardi