Ahojte všetci. Píšem svoju v poradí
druhú správu od vody, tento krát zo zabahneného revíru, podobného našim zväzovým
vodám.
Jazero o rozlohe cca 20 ha
prekvapilo svojimi vlnami hneď po príchode niekoľko skúsenejších rybárov, ktorí
túto vodu navštevujú už niekoľko rokov. Na túto víkendovú výpravu sme si vyšli
spolu aj s priateľkou.
Keďže po príchode bola rampa, ktorá uzatvárala príjazdovú
cestu k jednej časti jazera ešte zamknutá, mali sme dostatok času na to
aby sme sa prešli dookola a našli nejaké zaujímavé
miesta. Vietor pomaly utíchol a na hladine sa dalo lepšie rozpoznať
v ktorých častiach sa práve ryby nachádzajú. Klasicky sa zdržiavali na
miestach, o ktorých som vedel od domácich, že sú produktívne po väčšinu času
z roka. Všetci dobre poznáme pravidlo, ´´kto skôr príde, ten skôr melie´´.
V tomto prípade to znamenalo, že presne tie miesta už boli vopred obsadené,
pretože predo mnou už stálo v rade asi 5 áut, ktoré čakali, kým príde
správca otvoriť spomínanú rampu. Absolútne ma to ale neodradilo od hľadania
toho najlepšieho možného miesta z toho, čo zostávalo.
Samozrejme najviac
ma to lákalo dostať sa na miesto k jednému rohu, kde sa mi už minulý rok
podarilo chytiť za pár krátkych vychádzok dva šupináče nad desať kilogramov. Dúfal
som, že to miesto obsadené nebude, pretože je tam dosť plytká voda, maximálne
do jedného metra a padnutý strom vo vode, od ktorého je obťažnejšie rybu zdolať.
K tomu ešte pofukoval vietor presne na opačnú stranu a ryba je tu naučená
plávať po vetre. Prešli sme teda dookola jazera a zastavili pri spomínanom
mieste. Len tak som si sadol na trávu a pozoroval som hladinu. Priateľka
sa kochala krásnou prírodou, stále niekde pobehovala a keď sa ozval hlasný
šplechot, spýtala sa: ´´Čo to bolo´´? a ja som jej na to s úsmevom
odpovedal, kapor. Presne z miesta kde som chcel loviť. Samozrejme hneď sa
pridala ku mne a sledovali sme hladinu spoločne. Ešte pár krát sa niekoľko
rýb prevalilo presne medzi konármi spadnutého stromu a ja som veril, že keď
zostaneme chytať tu, niečo sa nám určite podarí uloviť. Pomaly sme sa vrátili naspäť
na miesto k autám a vyčkali na príchod správcu. Tesne po šiestej
hodine večer, konečne otvoril. Nasadli sme do áut a každý sa presunul na
vyhliadnuté miesta. Po par minútach sme boli na mieste. Vybalili sme spoločne
veci, postavili bivak, priateľka sa starala o kemp a ja som začal riešiť
palice, kŕmenie a ostatné veci.
Hneď
bolo jasné kam bude smerovať jedna z mojich montáži. Áno do blízkosti potopeného
stromu, kde sa ukazovali ryby J
Keďže som si medzi časom zadovážil zakrmovaciu loďku so sonarom, najprv som si
len tak prešiel miesto, aby som mal prehlaď o tom, čo sa nachádza na dne.
Hĺbka vody 90 centimetrov, na dne malý
nános bahna a v okolí miesta trávy, ktoré dosahovali výšku od 10 do
50 centimetrov. O tých trávach mi už minulý rok správca hovoril, že na jar
sa tam chodia ryby vytierať. My už ale máme leto v plnom prúde a ja
som tomu miestu naozaj veril.
Nakŕmil som malou dávkou Crazy liver, guľaté
18mm pelety spolu s mixom 18 a 24mm boilies Crazy liver, zaliate
amino liquidom asi týždeň vopred. Montáž, klasika na ktorú chytám od začiatku sezóny.
Poťahovaná šnúrka Skinline Stripschield 25lb, háčik M-Point WG veľkosť 4, orezaná
24mm gulička a k tomu biela plavačka. Zaviezol som to tam, ešte
s malou dávkou kŕmenia presne k montáži a bol som spokojný, že
jeden prút je nachystaný, pripravený na záber. Medzi tým sa Evka postarala
o všetky veci, ktoré normálne každý z nás rieši sám, keď nemá takúto milú
pomoc J
Druhé
miesto som si vybral podľa rady jedného známeho, približne 70 metrov od brehu
smerom do stredu priehrady. Na dne sa nachádza jedna priehlbina približne
v hĺbke 1,9 metra, padajúca z 1,6 metrovej roviny zabahnenej približne
40 centimetrovým nánosom. Loďku so sonarom som tento deň používal vôbec prvý krát
v živote, takže všetko bolo pre mňa úplne nové. Môžem prehlásiť, že na začiatok
nič jednoduché. Ako tak som zmapoval dno, uložil cieľový bod a vrátil som
sa loďkou na breh. Pripravil ďalší prút aj s kŕmením, tento krát predmočenéSEA. Do jednej komory som naložil pol kila premočených guličiek a do druhej
som umiestnil montáž aj s jednou hrsťou 18mm guličiek priamo zo sáčku. Nástraha
bola opäť naviazaná na panáčika s ružovou popkou. Rád chytám na panáčika
hlavne na bahne, prípadne používam len samotný pop-up. Osvedčilo sa mi to už niekoľko
krát. Zaviezol som kŕmenie spolu s nástrahou na miesto a tým pádom
som mal všetko pripravené.
V tom
strome sa ryby ukazovali až do zotmenia a ja som čakal, na nočný záber.
Nestalo sa nič. Okrem toho, že som sa dobre vyspal J
Nevadí, povedal som si ráno. Dali sme si raňajky, kávičku a hneď som sa
pustil do práce. Vytiahnuť obe udice na breh, skontrolovať, povymieňať a poprevážať. Na vzdialenejšom
mieste, kde som mal nastražené SEA som vybral len ľahko odmočenú guličku
a preto som si povedal, že ju vymením za novú, dokŕmim a nechám to
tam ležať, až do prípadného záberu. Zase som teda do loďky naložil pol kila už
36 hodín odmočených boilies a čerstvú nástrahu som zaviezol na miesto kde
bola aj noc predtým.
Z bližšieho
miesta pri strome som bol trochu v rozpakoch. Kapry sa tam predsa
ukazovali, žeby nežrali? To sa mi nezdalo. Nasledoval jeden pokus, kde som tú istú
montáž, s tým istým kŕmením zaviezol loďkou do bezprostrednej blízkosti trčiacich
konárov. Bolo to asi 5 metrov od miesta, kde to bolo položené v noci.
Skoro celý deň som sedel pri udiciach a sledoval vodu, pretože v prípade
záberu by som musel pohotovo reagovať, aby ryba neuviazla v strome. Samozrejme
kapry sa tam zase ukazovali a žiadny záber do večera neprišiel. Pred ďalšou
nocou som teda prút zase stiahol a tento krát montáž vymenil za ´´Ronnie
rig´´ a nastražil bielu 16mm popku pokvapkanú kyselinou maslovou. Ešte pred zotmením
som to zaviezol mimo kŕmeného prvého aj druhého miesta cca 10 metrov po priamke
od nich, bližšie k brehu. Tam som ju spustil v hĺbke 70 cm
s piatimi guličkami pečene zaliatymi spomínaným liquidom. To bolo jediné, čo
mi v tej chvíli napadlo aby som spravil pre dosiahnutie záberu. Večer sme ešte
s priateľkou dlho sedeli vonku, počúvali zvuky prírody a vychutnávali
si čas trávený spolu. Krátko po pol noci sme si ľahli a vyčerpaný zo slnečného
dňa rýchlo zaspali. Zobudil som sa až ráno okolo šiestej. Zase noc bez záberu.
Pozeral som na opar nad hladinou a rozmýšľal nad tým, čo som spravil zle.
Po chvíli vstala aj Evka a hneď spravila kávu na povzbudenie J.
Ja som tam len tak sedel a pozeral. Celý čas som mal v hlave, ako sa tam
tie kapry ukazovali. Pri kávičke sme sa dohodli, že pobalíme ešte kým nezačne pražiť
slnko, nech prídeme v kľude domov.
Počas
balenia sa ozval ´´píp´´. Myslel som si, že to je nejaká sranda, ale keď som sa
otočil k stojanu a zbadal swinger nacapený k udici hneď som priskočil
a zasekol. Okamžite som spravil pár rýchlych návinov, nech rybu otočím.
Bola tam. Veľké vzrušenie po dvoch nociach bez ryby na brehu.
Už pri zdolávaní som cítil,
že by to mohla byť lepšia ryba, aj nad 10 kilo. Ale radšej som nič nahlas
nehovoril, bol som rád, že som vôbec spravil záber. Zdolávanie v tej
plytkej vode sa mi zdalo príliš dlhé, čakal som, že ryba pôjde hneď hore, ale držala
sa pekne pri dne. Tak som si to vychutnával ako sa len dalo. Veril som, že montáž
to vydrží. Aj sa stalo. Po pár minútach sa na hladine prevalil krásny šupináč.
Evka už bola nachystaná s podberákom a ja som ho bez problémov
naviedol presne doňho. Bežne sa mi nestáva, že by mi rybu podoberal niekto iný,
ale teraz mi to vôbec neprekážalo. Keď sme ho dostali do podložky, pozeral som
sa na neho a ďakoval, že sa to nakoniec podarilo. ´´Je to Krásavec´´, tak
ho nazvala Evka kým som chystal sak a váhu. Po zvážení som sa tešil ešte
viac, pretože váha sa zastavila na čísle 14,85 kg a to znamenalo najväčšiu
moju ulovenú rybu z tejto vody. Paráda. Spravili sme niekoľko záberov
a skonštatovali, že to bol naozaj Krásavec.
Ten oranžový chvost a bezchybné
šupiny, presne tento status potvrdzovali. Po vypustení späť do vody sme sa na
seba s priateľkou pozreli a ona povedala: ´´ No vidíš, tak na koniec prišiel´´
a ja som bol naozaj veľmi rád, že som toto všetko prežil pravé s ňou.
Dobalili sme ostatné veci a vyrazili na cestu domov. Dve noci bez záberu prerušil
krásny kapor, ktorého budem mať určite dlho v pamäti. Ako sa hovorí, ´´Koniec
dobrý, všetko dobré´´, platilo presne do bodky.
Za tím Mivardi
Martin Rapko
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára