Taktika lovu a stratégia kŕmenia je stále dookola opakujúca sa otázka
rozoberania určite všetkých kaprárov sveta. Týmto by som sa chcel s Vami
podeliť o svoje nadobudnuté skúsenosti z niekoľkoročného lovu na
veľkých priehradných nádržiach, najmä na zvätových revíroch.
Veľké priehradné nádrže ma vždy fascinovali, s úžasom som sledoval tieto
obrovské vodné plochy a vždy som si kládol otázku, ako na týchto
obrovských revíroch s úspechom loviť kaprov obrov. S obľubou som
vyhľadával tieto rozsiahle revíry a hodiny a hodiny som sa len tak
prechádzal a sledoval život na týchto vodných plochách ako aj pohyb na
hladine, lov rybárov, pozoroval kaprárske tímy, počúval som neskutočné
historky o vymotaných vlascoch najmenej tridsiatich kilových monštier,
zlomených prútoch a každoročne som svoju rodinu vyvážal cez víkendy na
prechádzky prípadne výlety na bicykloch, ktoré opäť smerovali na brehy
údolných nádrží a ich postupnému monitorovaniu.
U nás na Južnej Morave máme niekoľko údolných nádrží, ktoré stoja za
povšimnutie a to predovšetkým Brnenská údolná nádrž s rozlohou 220 ha,
ďalej Novomlýnská údolná nádrž s rozlohou 1600 ha, potom Vestonická
údolná nádrž s rozlohou 1000 ha a Mušovská údolná nádrž s rozlohou 530
ha. Na všetkých týchto nádržiach som rybárčil a pokúšal sa prekabátiť
niektorého z kaprích obrov, ktorí v týchto vodách plávajú. Nakoniec som
svoju stratégiu podriadil lovu na Novomlýnskej údolnej nádrži, na ktorú
ako dúfam dorástli kapry atakujúce hranicu 30 kg.
Novomlýnská nádrž je čo sa týka podmienok lovu kaprov z brehu z vyššie
popísaných nádrží najmenej prívetivá – sú na nej kamenné a betónové
hrádze, dlhé úseky brehov bez stromov, karavanové osady, ktoré nie práve
najlepšie vyzerajú. Toto sú všetky úskalia, s ktorými sa môžete pri
love na tejto nádrži stretnúť. Keďže však posledné roky vykonávam lov
kaprov zo zakotvenej lode uprostred jazera, som oslobodený od týchto
málo negatív tejto nádrže. Dlhé roky som uprednostňoval lov z brehu, ako
väčšina kaprárov, ale doba dospela a chcel som s parťákom skúsiť aj
niečo iné. S údivom som sledoval niekoľko dní zakotvenú loď uprostred
jazera a horlivých kaprárov obklopených masou vody a užívajúci si
neskutočný pokoj pri love. Vždy som ich s obľubou sledoval a premýšľal
som, ako sú asi úspešní, keď nie sú limitovaní takmer žiadnymi
obmedzeniami, okrem obmedzení plynúcich z rybárskeho poriadku.
Vrátim sa teraz k taktike lovu a spôsobu kŕmenia. Počas dvoch celých
víkendov od ranných až do večerných hodín sme s kolegom venovali
lokalizácii a výberu správneho lovného miesta, na ktorom sme mohli
skúsiť šťastie. Všetky vytipované miesta sme si zadali do GPS navigácie.
Vždy sa jednalo o miesto, kde bolo dno zvlnené terénnymi nerovnosťami s
pevnou štruktúrou podložia kombinované s prekážkami v podobe potopených
stromov a konárov, prípadne zatopených zvyškov ciest hrádzí, ktoré tu
ostali pri dostavbe nádrže. Na týchto približne 7 vytipovaných miestach
sme skúšali takmer dva roky intenzívny lov. Vždy sme loď zakotvili
približne 50 - 80 metrov od miesta lovu, celý priestor potom opätovne
zmapovali sonarom a umiestnili sme tyčové bójky približne vo
vzdialenosti 50 metrov od seba. Na takto pripravených miestach v
blízkosti potopených prekážok sme následne lovili.
Echolot vždy zobrazoval, ako to väčšinou v blízkosti prekážok býva,
veľké množstvo rýb všetkého druhu, preto sme tieto miesta vyhľadávali a
verili, že toto sú tie pravé "horúce" miesta. Ako návnadu sme používali
vždy dva osvedčené druhy boilies a to Mivardi Rapid Champion Platinium - SEA a Vyzutý Tonda, na ktoré sme mali najväčšie úspechy. Ďalej sme
používali varenú fermentovanú kukuricu a halibut pelety. Stratégia
kŕmenia spočívala v tom, že sme vždy u jednej bójky rozkŕmili väčšiu
plochu cca. 20 m2 a montáž s nástrahou sme umiestňovali na okraj tohto
kŕmneho miesta. Vychádzali sme z teórie, že uprostred kŕmneho miesta
bude najväčšia koncentrácia kŕmiacich sa rýb, preto umiestnenie na
okraji kŕmneho miesta, kde sa podľa mnohých teórií zdržujú práve
najväčšie jedince, ktoré nechcú byť príliš rušené kŕmiacimi sa
konkurentmi bolo na mieste.
Kŕmne dávky boli prispôsobené počtom záberov a ročnému obdobiu. V
jarných mesiacoch, kedy zábery prichádzali častejšie, sme kŕmili min. 3 x
denne vždy 1-2 kg boilie + 5 - 10 kg partiklu a peliet. Miesto označené
ďalšou tyčovou bójkou bolo kŕmené iba s boilies väčších priemerov
(podľa ročného obdobia) 20 - 24 mm a to približne 2 x denne približne 20
- guličkami na jeden zákrm. Pri tomto spôsobe kŕmenia sme tiež
vychádzali z teórií, že menej niekedy znamená viac a miernym kŕmením sa
na lovné miesto nebudú sťahovať väčšie počty rýb, ale iba samotársky
väčší jedinci, ktorí sú značne nedôverčiví k masívne rozkŕmeným miestam,
ktorým sa oblúkom vyhýbajú.
Keď zhrniem výsledky nášho snaženia a pokusov s rôznymi variantmi
kŕmnych miest a dávkami kŕmenia, tak môžem jednoznačne povedať, že
najviac čo sa počtu záberov týka zabodovalo kŕmené miesto, kde kŕmne
dávky sme aj niekoľkokrát zvýšili, pretože zábery prichádzali jeden za
druhým a bolo potrebné rybu udržiavať na kŕmnom mieste. Čo sa týka
veľkosti lovných rýb tak v jarnej dobe v mesiacoch apríl, máj
prichádzali zábery od kaprov všetkých váhových kategóriách od 5 - 17 kg,
s postupom času v neskorých jarných mesiacoch, v lete a na jeseň už z
takto masívne kŕmených miest sa podarilo zdolávať iba menšie jedince do
hmotnosti 10 kg, väčšie jedince sa týmto miestam vyhýbali, alebo sa
jednoducho v miestach lovu väčšie kapry nezdržiavali, čo sa nám ale
zdalo nepravdepodobné.
Na lovnom mieste, kde návnadu tvorilo iba boilie väčších priemerov v
malých kŕmnych dávkach tiež neprinášalo zábery od väčších jedincov, vždy
sa lovili ryby takmer zhodné ako na masívnom kŕmenie v rybárskom
mieste, ale rapídne poklesol počet záberov. Podotýkam, že sme lov
vykonávali na miestach, kde bolo dno posiate prekážkami, koncentrácia
rýb v týchto miestach bola značná. Udivovalo nás, že zábery po rozkŕmení
v takto "prerybnených" miestach prichádzali najskôr až nasledujúci deň
vo večerných hodinách, skôr sme sa bohužiaľ záberu nedočkali. Taktiež
spôsob lovu na týchto miestach bol náročný jednak materiálne (stratovosť
obrovského množstva záťaží, montáží, háčikov a pod), tak aj na spôsob
zdolávania rýb, ktoré ihneď po zábere museli byť silovo zdolávané, čo
opäť so sebou prinášalo väčšiu stratovosť rýb pri zdolávaní.
Vzhľadom k nášmu snaženiu vynaložiť čo najväčšie úsilie, sme boli
spokojní s počtom dosahovaných záberov, ale veľkosť zdolaných rýb nás
plne neuspokojovala, predsa len našou prioritou bol lov väčších
exemplárov, čo sa nám pri vyššie popísaných spôsoboch lovu a kŕmení
nedarilo. Mnohí iste môžu namietať, že zdolanie kaprov vo váhovom
rozmedzí okolo 10 kg je veľmi dobrý výsledok, s čím samozrejme súhlasím a
bol som veľmi rád, že sa nám takto darilo, ale predsa len vo vodách,
kde sa vyskytujú kapry nad dvadsať kilogramov, sme očakávali, že sa nám
podarí prekabátiť niektorého takého velikána.
Po celkovom zhodnotení výsledkov lovu na Novomlýnskej nádrži sme dospeli
k názoru, že vyskúšame úplne inú stratégiu lovu a spôsobu kŕmenia,
ktorá by nám mohla priniesť lepšie výsledky. Vychádzali sme z vlastných
dlhoročných skúseností pri love z brehu, kedy sme lovili prevažne v
priestore bez prekážok, bez väčších zlomov dna a s menšími dávkami
kŕmenia. Záberov pri takomto spôsobe lovu neprichádzalo veľa, zato
veľkosť rýb bola veľmi uspokojivá, kedy sa nám podarilo zdolať niekoľko
kaprov cez dvadsať kilogramov. Všetko sme podriadili tejto stratégii
počas tohtoročnej jesene, kedy sme ju vyskúšali v praxi pri love zo
zakotvenej lode.
Jesenné miesto sme lokalizovali celkom rýchlo, jednalo sa o "placku" -
dno rovné bez väčších zlomov a nerovností, bez prekážok, na prvý pohľad
nezaujímavý úsek jazera, na ktorom by sme nikdy pred tým nelovili. Na
štvordňovú výpravu sme si so sebou pribalili každý 3 kg boilie, ale
partikel a pelety sme nechali doma. Taktiež sme neumiesťovali žiadne
tyčové bójky. Ako nástrahu sme používali boilies s priemerom 24 mm, ako
návnadu potom iba pančuchu PVA naplnenú 5-10 guličkami boilies. Takto
prichystanú montáž s PVA sme nahadzovali do vzdialenosti 50 - 70 metrov
od lode do priestoru, kedy montáže ležali od seba vzdialené minimálne 50
metrov. Nič viac sme nepoužili, žiadne ďalšie kŕmenie sme už do vody
nevhadzovali. Musím povedať, že som zo začiatku k takémuto spôsobu lovu
bol trošku skeptický, pretože som bol vždy zástancom väčších dávok
kŕmenia na presne určené miesto, ale ako sa hovorí, skúsiť sa má všetko.
Celkovo sme týmto spôsobom podnikli dve výpravy na 4 dni tohtoročnej
jesene, kedy sme boli veľmi prekvapení úspechom tejto stratégie. Prvé
zábery prichádzali už niekoľko hodín po nahodení montáže na miesto,
zhruba po dvoch až troch hodinách prichádzali ďalšie a ďalšie zábery, čo
bolo nad naše očakávania. Veľkosť zdolanej ryby sa pohybovala od 14 -
20 kg, kedy sa nám podarilo zdolať aj jedného nádherného šupináča s
váhou 20,7 kg. Stratovosť rýb pri tomto spôsobe lovu bola veľmi malá, z
počtu 10 záberov sa podarilo zdolať 8 kaprov, čo bolo fantastické.
Obidve jesenné výpravy sa teda nadmieru vydarili tak čo do počtu
záberov, tak aj čo sa týka veľkosti zdolaných rýb.
Na záver by som uviedol, že všetky popísané stratégie lovu a kŕmenia
prinášali svoje výsledky. Zároveň sa však nedá tvrdiť, že všetky opísané
spôsoby budú fungovať stopercentne v každej ročnej dobe a na všetkých
údolných nádržiach. Z osobnej skúsenosti sa mi najviac osvedčilo v
jarných mesiacoch kŕmiť do koncentrovanejšieho miesta, aby sme kapry,
ktoré sa postupne chystajú na trenie udržali na rybárskom mieste. V
chladnejších mesiacoch sa mi oplatilo kŕmiť striedmo len do PVA, ale ako
hovorím, nie vždy sa musí rovnaká situácia opakovať. Je potrebné
neustále skúšať nové a nové veci, aby sa rybolov stal zaujímavým a
uspokojoval naše túžby po nádherných zážitkoch a príjemných okamihoch
strávených pri vode.
Za team Mivardi
Radim Hanák
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára