V správnom čase na správnom mieste

Hoci je mojou hlavnou vášňou lov veľkých kaprov, tak medzi dlhými rybárskymi výpravami za kaprami si vždy nájdem pár voľných víkendov na lov dravcov. Prívlač patrí medzi moje ďalšie obľúbené spôsoby rybárčenia. Touto metódou už niekoľko rokov rád chytám šťuky, zubáče, ostrieže, ale tiež sa snažím chytiť najväčšiu rybu našich vôd - sumca.

Za tých niekoľko rokov, čo sa tomuto spôsobu rybárčenie venujem, mám celkom dosť úspechov. Každý rok sa mi podarí niekoľko pekných rýb prekabátiť. V tomto roku som sa rozhodol na ne ešte viac zamerať. Na konci septembra sme sa s priateľkou Tinou dohodli, že vyrazíme naposledy na sumca. Máme chatu na Slapech kúsok od vody, kam si často jazdíme na víkend zarybárčiť, a viem, že sa tu sumce hojne vyskytujú. Je sobota ráno a ja nemôžem dospať, vonku hmla ako "mlieko" a na teplomere 3 °C. No nič, spať sa nebude.

K lovu sumcov je dôležitá loď. Ešte že máme na brehu Slapskej priehrady jednu zaparkovanú a k nej aj dva lodné motory. Benzínový na rýchle presuny k horúcim miestam a elektromotor na tiché presuny alebo k hlbinnej prívlači. Je okolo piatej hodiny ráno a my s horúcim čajom sedíme na lodi a ponáhľame na miesto, ktorému verím, aj keď nás v predchádzajúcej výprave sklamalo a my sme išli domov bez záberu. Prechádzam pri skalách kúsok od brehu. Zrazu záber. Po chvíľke vyťahujem sumca cca 85 cm z celkom plytkej vody. Super, sumce hryzú!

   

Vypínam motor a nechávam sa ťahať prúdom vody. Bičujeme vodu nahodenie za nahodením . Dostávam sa ku sonaru, ktorý ukazuje postupné klesanie až do 7 metrov. Môj obľúbený dvojdielny wobler, ktorý chodí max do 3 metrov, letí naspäť do krabičky. Na obratlík dávam zvukového woblera, ktorý chodí až do 6 metrov. Nahodil som k hrane. Prudko navíjam, aby sa wobler dostal do hĺbky. BUM! A začal koncert ... Ryba zrazu berie, berie a berie. Musíme ísť za ňou. Vymotala mi 100 metrov šnúry. Držal som ju už len na podkladovom vlasci 0,25mm. Nemať loď, tak je jasné, ako by to dopadlo. S elektromotorom sa rýchlo dostávam k vymotanej šnúre a o chvíľu aj nad rybu. Nič iné, než sumec to nemôže byť. Sumca dvíham s pocitom, že prút je kúsok od zlomenia. V túto chvíľu som riskovať musel , aby som rybu vôbec zbadal. Po cca hodine sa prvýkrát objavila na hladine. "Preboha, to je obluda!" Krvi by sa vo mne nikto nedorezal. Adrenalín pracoval. Klepal som sa ako ratlík.

Tina sa ma snažila upokojiť. "Tome pokoj, klepeš s celou loďou, sústreď sa." Chcela mi pomôcť, ale nebolo ako. Plác, plác, a zase bol pod loďou. Hral si s nami. Nakoniec mu dochádza para. Častejšie a častejšie sa objavuje na hladine. Je čas ho skúsiť dostať do lode. Ale neviem kam a ako. Má určite cez dva metre! Po prvej skúške, kedy som držal sumca za tlamu, mi bolo jasné, že to jednou rukou nepôjde. Skoro som sa vykúpal s ním. Ďalších pár pokusov dopadlo rovnako. Mal som len jednu rukavicu na ľavú ruku. Podávam Tine prút a po šnúre si priťahujem sumca až k sebe. Nezostáva mi nič iné, než ho skúsiť nadvihnúť oboma rukami. Akoby vedel, čo ho čaká. Prudký výpad. Špliecha so sebou pod loď a bol fuč. Na pamiatku ma celého oblial gejzírom vody. V ruke mi zostal len pokrčený wobler ...

Volám otcovi, všetko mu vysvetľujem a prosím ho, či by mi mohol priviesť suché oblečenie. Behom chvíľky som bol opäť v suchu a na mieste činu. Už bolo okolo desiatej popoludnie a stále bola hustá hmla. V hlave sa mi stále prehrával dokola celý priebeh zdolávania. Pre niektorých bol možno neúspešný, ale pre mňa bol veľmi úspešný. Rybu som unavil, videl aj pohladil. Chýbalo mi len kvalitné zdokumentovanie, čo by bola čerešnička na torte.

Zo snenia ma dostáva ďalší záber. Opäť počujem kvíkajúcu brzdu navijaku. Zdolávanie už nebolo také adrenalínové ako predchádzajúce. Ryba ďaleko viac spolupracuje a bolo cítiť, že je o poznanie menšia. Po asi pol hodinke fotíme krásneho sumíka cca 140 cm. Ten aspoň čiastočne vyplnil ranku z predchádzajúceho monštra.

Ten deň sme už ďalšieho sumca nechytili, ale aj tak to bol úžasný zážitok zdolať takú obludu.

Tomáš Kos