Na začiatok vám priblížim niečo málo z histórie Kamýckej
priehrady. Priehrada začala vznikať okolo roku 1957, v tom istom roku vznikla
aj v súčasnosti obľúbená, rybári hojne navštevovaná vodná nádrž Orlík. Dátum
vzniku aj dokončenia oboch priehrad v rovnakom roku 1962 nie sú obyčajnou
náhodou...
Po rybárskej stránke, najmä k cielenému lovu veľkých kaprov,
patrí z môjho pohľadu k tým najzložitejším. Základným a najdôležitejším
faktorom je celoročne studená voda. Tá je spôsobená odpúšťaním spodnej vody z
Orlíka, ktorá samozrejme nie je tak prehriata, ako voda na vrchu vodného
stĺpca. Druhý z dôležitých aspektov je vysádzanie menšieho množstva rýb. Tiež
je tu zastúpené aj pomerne malé množstvo bežných druhov rýb ako pleskáčov,
plotíc, karasov či lieňov. Dôsledkom toho je, že menšie kapry slúžia ako potrava
dravým rybám, najmä sumcom. Možno zachádzam príliš do detailov, ale toto všetko
je potrebné brať do úvahy, aby sme si uvedomili charakter vodnej nádrže. Ďalším
záporným faktorom je okysličenie vody. Čas od času tu zomrie veľké množstvo rýb
udusením. Za tento problém si z veľkej miery ale môžeme sami. Na Orlíckej
priehrade zadržujú vodu a okolité prítoky nestíhajú dôkladne okysličovať celý
úsek nádrže Kamýk, a už je o problém postarané. To sa samozrejme nevyhne ani
tak odolnej rybe, ako je kapor.
Veľmi často počúvam od rybárov: "Kamýk to je mŕtva
voda, tam by som ja rybárčiť nikdy nešiel." Šup a už si to zamierili na
Slapy. Ale aby som priehradu stále nekritizoval, pretože si to naozaj
nezaslúži, pozrieme sa aj na jej silné stránky, v ktorých ju naopak vyzdvihnem.
Práve ten malý rybársky tlak je na priehrade v tejto dobe celkom unikátny. Je
tu minimum tzv poloprístreškov postavených od rybárov a nie sú tu žiadne kempy.
Tým pádom nie je ničený ráz prírody a v okolí vody nie je žiadny
"bordel", ten na rybách bytostne neznášam. Je tu stále čistý,
udržiavaný 10km úsek panenskej prírody. A to má svoje čaro. Ktorá iná priehrada
sa týmto môže chváliť?
Predĺžený októbrový víkend na priehrade Kamýk bol skvelý. Je
pravdou, že do úvahy na jesennej rybárskej výprave boli dve miesta. Obe som
riadne študoval v priebehu sezóny. Veľkým pomocníkom pri študovaní bol čln a
sonar. Dokážem si predstaviť hľadanie lovného miesta aj bez týchto pomôcok, ale
nie na tak rozsiahlych údolných nádržiach. Bolo by to oveľa náročnejšie a
komplikovanejšie, čo sa času týka. Pre mňa teda neakceptovateľné. Tesne za
Kamýkom zostala pri výbere Slapská priehrada cca 12 km od telesa hrádze Kamýk.
Tá sa pre mňa stala nechytateľná z dôvodu nízkej hladiny vody. Kamýk mal plný
stav a teplota vody bola vyššia ako zvyčajne. Voľba teda padla na Kamýk.
Na dobývanie Kamýckej priehrady sme sa vydali v trojčlennom
tíme - ja, Týna a jej ujo Ľuboš, ktorý za nami dorazí neskôr, až utečie z
práce. Prvý deň ráno pri znášaní všetkého toho potrebného vybavenia som naozaj
uvítal Týninu pomoc, vďaka ktorej sme mali už po hodine postavené, zakŕmené a nahodené.
Vybrali sme miesto na veľkom kameni, kde v širokom okolí nikto nebol. Ničím a
nikým nerušené ticho a o to nám presne išlo, počuť len ticho a len prípadné
"pípanie" príposluchu.
V popoludňajších hodinách sa nás Ľuboš snažil prekvapiť
príchodom po vode. Ale to mu nevyšlo. Jeho plne naložený čln bol vidieť široko
ďaleko. Ako už býva zvykom tak s Ľubošom prišla aj dobrá nálada. Pomáham mu
vyložiť veci z člna. A hneď ako sa naskytla príležitosť a čln bol voľný,
prirábajú na čln echolot , beriem krmivo a idem označiť lovné miesto. Viem tu o
perfektnej hrane ako maľovanej. Tá sa zvažuje od 5,5 do 10 metrov až do koryta.
A to v príjemnej dohodovej vzdialenosti. Prvá bójka označila začiatok kŕmneho
miesta a druhá skončila cca 30 metrov ďalej po prúde. Na zakŕmenie pásu medzi bójkami
sme použili partikel zložený z varenej kukurice, fermentovanej pšenice a
praženej repky. Do tohto zakŕmeného pásu umiestnime všetky štyri montáže - jasná
stratégia. Prvá do stredu a druhá ďalej na kraj hrany ku korytu. Zámerne som sa
rozhodol loviť v hlbších partiách. Dôvodom bola stále kolísajúca hladina vody.
Ak tu ryby budú aspoň trošku žrať, budú nabiehať z hĺbky. Predpokladal som.
Druhý deň ráno hneď ako sa najem, vyrážam dokŕmiť naše lovné
miesta. Do partiklu pridávam väčšie množstvo peliet aj boilies. S pribúdajúcou
aktivitou kaprov mením aj priemery svojich nástrah na montážach. Veľkosť rýb sa
výrazne zlepšila. V priebehu dňa sa na podložku dostalo aj pár kaprov nad 65
cm. Paráda! Bol som nadmieru spokojný. Aj keď na tejto lokalite sú aj väčšie
kusy, budú určite jazdiť ďaleko od seba. Je to už pár rokov, čo som tu na
jedného takého domorodca narazil.
Posledný deň zakrmujeme len peletami a boilies. Pomaly
balíme a pripravujeme sa na odchod domov. Rekapitulujeme si uplynulú výpravu.
Medzi najúspešnejšie nástrahy patrilo boilies RAPID Višňa nadľahčené polkou POP
UP Višňa. To nám naozaj šlapalo. Hneď v závese boli feederové pelety RAPID
obaľované v paste a dve plávajúce zrnká kukurice. Za tri dni lovu sme dostali
na podložku okolo tridsať kaprov, čo berieme za úspešné. Na úlovky väčších
kaprov by sme tu asi museli stráviť viac času.
Máme všetko zbalené a väčšinu vecí už odnesených do auta.
Prúty boli do poslednej chvíle nahodené, ako to máva asi každý, tak ešte
vyťahujem malého kapríka a prút rovno balím. Ľuboš už tiež sťahuje udice. Do
toho sa pomaly a plynule rozbieha posledný prút. Týna je najbližšie a úspešne
zasekáva. Po chvíľke počujem sťažnosti, že je ryba ťažká. Nejako na to
nereagujem, pretože tunajšie kapry sú dosť bojovné. Hrebienok mi spadol hneď,
čo sa kapor ukázal v priezračnej vode kúsok od brehu. "Ten vôbec nie je
malý!" Zvolal Ľuboš. Priskakujem s podberákom a podoberám nádherného
kapra. Bol som prekvapený, ako Týna zvládla priebeh zdolávania. "To nie je
možné, ty máš o centimeter väčšieho kapra chyteného na Kamýku než ja?!“. Meral
79 cm a vážil 7 kg. Stavbou tela bol veľmi podobný aj môjmu domorodcovi z
minulých rokov. Pekne stavaný, síce nízky, ale dlhý šupináč. Víťazom výpravy sa
opäť stala Týna s posledným kaprom na podložke.
O Kamýku môžem dodať len jedno, mŕtva voda to naozaj nie je
a budem sa sem za kaprami rád vracať.
Veľa úspechov praje
Tomáš Kos
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára