Tento seriál je určený predovšetkým všetkým začínajúcim
feedristom, aby som im uľahčil orientáciu pri výbere náradia a všetkých pomôcok
s tým spojených a uviedol ich do základov "rýchlych špičiek" a celého
diania okolo toho a čo najmenej zložito vysvetlil, aké majú možnosti.
Pred štrnástimi rokmi, keď bol u nás ešte feeder "v plienkach"
a všetko bolo vlastne nové, nič sa nedalo poriadne zohnať, sa každý snažil získať
nejaké informácie, kde to šlo a moc možností vtedy nebolo.
ČO TO JE FEEDER?
Čo možno najstručnejšie:
Anglicky to znamená doslova kŕmitko, alebo kŕmiť a tak sa
toto slovo ujalo a stalo sa akousi odnožou z rybolovnej techniky položená, skôr
jemná, alebo ľahká položená, ktorá sa k nám dostala z Anglicka. Samotný názov
nám napovedá, že sa pri love s feederovými prúty používajú kŕmidlá, ale rozdiel
medzi klasickým lovom a feedrom je spôsob signalizácie záberu. Pri klasickej
položenej nám záber od ryby signalizujú napríklad elektronické hlásiče , rôzne
číhatka, gumičky, policajti, swingery a podobne. Oproti tomu pri použití
feederového prútu je záber signalizovaný len a len špeciálnou špičkou (jej
ohýbanie alebo povoľovanie). Vďaka rôznym tvrdostiam a akciám špičiek uvidíme
aj ten najopatrnejší záber, ktorý by pri použití klasického policajta zostal
neodhalený.
A tu musím uviesť na správnu mieru dve koľkokrát veľmi
mylné informácie.
Feeder
slúži iba na chytanie malých a stredných rýb, väčšinou biele ryby a používajú
ho kaprári, keď sedia celý deň pri nehybných pípakoch, s nastraženým boilies,
tak aby sa nenudili.
Na
tak jemné špičky sa predsa nedajú nahodiť ťažké, trebárs stogramové záťaže.
Oboje je samozrejme zle, a bohužiaľ sa s takýmito informáciami
dosť často stretávam. Pri použití prútov na to určených sa dá chytať v tých
najväčších prúdoch (napríklad pod výtokmi z elektrární), čo spĺňa feeder príkladne
hlavne v letných mesiacoch, kedy je tam natlačená ryba v nakoľko je tam
dostatok kyslíka. No samozrejme je potrebné nahodiť napríklad dvestogramové
kŕmitká, aby si sadli na dno a negúľali sa prúdom. A dnes sú na trhu kaprové
feederové špeciály, ktoré hravo zdolajú dvadsaťkilového kapríka. A v lete vo
veľkých horúčavách tie najväčšie kapry berú len veľmi nepatrne, koľkokrát sa
špička len zachveje, čo by sme nemali pri klasike šancu zaznamenať.
A sme na začiatku, chcem si kúpiť prút a ten
"fídr" si vyskúšať.
Vychádzam z toho , že som prešiel internet a vytipoval
si niekoľko horúcich favoritov, že som prešiel na všetkých dostupných stránkach
rôzne diskusie a opäť si vybral, a nakoniec že som si nechal poradiť od kamaráta
či známeho a ten mi odporučil. Alebo nič z toho, jednoducho nemám čas či
možnosť prezerať internet, alebo nemám kamaráta s feedrom, a jednoducho sa
zverím do rúk predavača.
Ako začiatočník si musím odpovedať na dve základné otázky:
1. CENA
Teda koľko som ochotný investovať, aby ma to „nebolelo“,
alebo kam až mi predávajúci môže robiť ponuky, aby som potom nemal pocit, že mi
celý rok v kúte stojí zbytočná "tyčka k paradajkám". Ak mám jasno,
mám napoly vyhraté. Keď navštívim odbornú predajňu, a predavač feedrom chytá,
rovnako sa ma na tieto otázky spýta. Určite je mylná myšlienka, že mi na
začiatok stačí najlacnejší prút , ktorý zrovna majú, pretože neviem, či ma to
bude baviť. To sú takmer vždy "vyhodené peniaze" a neskôr toho budem
určite ľutovať.
2. KAM chodím najčastejšie na ryby
Veľmi dôležité je, dobre si to uvedomiť, od toho sa totiž
odvíja, ako dlhý prút a s akou gramážou si chcem kúpiť. Určite teraz nezačnem
vymenovávať druhy prútov podľa dĺžok, odporúčaných záťaží, anglického označovania,
značiek a podobne, pretože to nie je zmysel tohto článku, to si každý ľahko
"vygoogluje". Ale musím uviesť niekoľko pre začiatočníkov dôležitých
informácií, ktoré sa často nedajú tak ľahko nájsť.
Na feederových prútoch je okrem značky výrobcu či firmy,
ešte pár údajov, pre nás sú dôležité najmä nasledujúce dva:
Jednak je to dĺžka prútu, na Slovensku označovaná v cm,
napríklad 270cm, 300cm, 330cm, 360cm, 390cm , 420cm, alebo anglickou mierou
feet (stopa) Ft, (je to niečo okolo 30,4.. cm a nie je nič jednoduchšie, ako toto
číslo vynásobiť tridsiatimi) najčastejšie býva označené 8ft (krát tridsať je
240cm) , 9ft (krát tridsať je 270cm) , 10ft (krát tridsať je 300cm), 11ft, 12ft,
13ft ...
Tento údaj je pre nás dôležitý pri otázke kam chodím,
pretože ťažko budem chytať s prútom 420cm na veľmi zarastených menších jazerách,
pretože vďaka stromom nemám šancu nahodiť, alebo s prútom 270cm na
dvestometrovej rieke. Taktiež ťažko budem nahadzovať "kraťasov" na
veľkých priehradách, teda ak nechcem vyložene chytať kúsok od brehu.
Za druhé odporúčaná záťaž výrobcom.
Vrhacia záťaž doporučená výrobcom sa značí veľkými písmenami
z anglických slov L (light) a značí veľmi jemný prút prevažne s akciou B až C a
záťažou v gramoch do 40g , M (medium) gramáž 30 - 75g, MH (medium heavy) s
gramážou 40 - 90g a H (heavy) záťaž 100g a viac. Samozrejme existuje veľa
"odnoží“, napríklad EH (extra heavy) a podobne... Akcia A je v špičke,
alebo do jednej tretiny prútu, akcia B je okolo polovice prútu a akcia C je
ohnutie prútu skoro až do rukoväte.
Máme jasno, vieme koľko chceme investovať a kam chceme
chodiť chytať. Ešte by som odporučil dať pozor na poslednú, podľa mňa veľmi
dôležitú vec a to je možnosť dokúpenia náhradných špičiek. Pri množstve náhodov
totiž musíme počítať aj s určitou spotrebou týchto špičiek.
Špičky na prútoch MIVARDI sú označené gramážou ako v Oz
(unciach), tak v gramoch (1oz = 28g, 2oz =
56g, 0,5 oz = 14g ... ) a spodným priemerom v mm. Podľa týchto údajov si
viete veľmi ľahko dokúpiť náhradné špice.
Na trhu je k dostaniu neuveriteľné množstvo rôznych značiek,
dĺžok, záťaží a obehnúť pár desiatok obchodov, všetko si poriadne prezrieť a
"poťažkať" dá asi trošku námahy, tak len v skratke:
Feederové prúty sú väčšinou dvojdielne alebo trojdielne deličky
s výmennými farbenými špičkami, teleskopický feeder nie je to pravé orechové, aj
keď sa tu a tam na trhu ukáže. V názve sa môže objaviť quiver, picker,
winclepicker, alebo feeder a úplne najjednoduchšie vysvetlené rozdiel medzi
nimi všetkými je hlavne v dĺžke, záťaži a vlastnosti použitia. Samozrejme iný
je aj použitý materiál, spracovanie, počet a kvalita očiek, značka a podobne, čo
sa premietne do ceny jednotlivých prútov. Väčšinou platí pravidlo, že na
riekach vo veľkých prúdoch sa prút stavia kolmo špičkou čo najviac k oblohe
(čím viac je vlasca z vody, tým je kontakt s háčikom citlivejší), zatiaľ čo na
stojatých, alebo pomalých riečkach sedíme ako v autobuse vpravo či vľavo s
prútom skoro rovnobežne s brehom, kúsok nad hladinou, podľa prúdu, vetra, terénu,
okolitých porastoch a podobne.
A môžeme vyraziť do obchodu si kúpiť svoj prvý prútik.
Ak vám môj článok aspoň trošku pomohol pri výbere, som rád a
už teraz pripravujem druhý diel nazvaný ako vybrať správny navijak.
Jirka Ouředníček
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára