A je tu moja prvá tohtoročná zahraničná
výprava na zväzovú vodu, na ktorú som sa toľko tešil. Avšak nesie so sebou aj
jednu takú nepríjemnosť, a to tú, že som do poslednej chvíle nevedel, kedy sa
uskutoční, a preto mi nakoniec odpadli parťáci z teamu Mivardi a to Dávid
Kovalský aj Radoš Hanák.
Na poslednú chvíľu, deň pred odchodom, sa
dohováram na spoločnej výprave s výborným kaprárom Vencom Šrotom a padá mi tým
veľký kameň zo srdca.
Po telefóne doriešime detaily a druhý deň o jednej hodine
v noci je už u mňa a nakladáme veci do auta. Cesta je dlhá, ale ako vždy ubieha
veľmi rýchlo, pretože jej celú prekecáme o rybách a so všetkým s nimi spojeným.
O deviatej ráno druhého dňa už stojíme pred
jazerom a máme čo robiť, aby nás neodniesol silný vietor, ktorý si bral vodu z
hladiny a vynášal jej niekoľko metrov do vzduchu. Keďže sa tu chytá iba na
odhod, tak to bude "paráda", hovorím si v duchu. Zakupujete povolenky a vyzvedáme od miestnych
ako idú ryby. Vraj nič moc, voda už nie je najteplejšia a neustále sa mení
počasie. Sem tam sa niečo chytí. Táto odpoveď mi nevadí, podobnú počujem skoro
vždy a všade. Nikam s Václavom neponáhľame a v pokoji si ideme obísť krásne
jazero, aby sme si vybrali miesto, na ktorom strávime týždeň. Na druhej strane
jazera sa nám obom zapáči jedno miestečko v lese s podomletým brehom a
vyčnievajúcimi koreňmi stromov. Je to náveterná strana a obaja sa zhodujeme, že
tu ryba musí byť. Avšak vietor je taký, že by neboli možné poriadne hody, nieto
presné zakŕmenie, a preto volíme úplne iné miesto na druhej strane jazera pri
prítoku. Síce to nie je úplne ideálne miesto, ale máme tu pokoj a rybu sa
budeme snažiť prilákať pripravenými návnadami a presným kŕmením, ktoré tu bude
možné, na rozdiel od prvého vytipovaného miesta.
Staviame bivaky, potom stojany a následne do
vody letia prvé nástrahy. Na protiľahlom brehu si vyberám body, na ktoré budem
nahadzovať a podľa nich aj kŕmiť. Voľba kŕmenia je u mňa zakaždým rovnaká a
jasná. Do vody letia Turbo Pelety, ktorých tam môžem nahádzať, koľko sa mi
zachce, a viem, že sa ryba nenasýti a zároveň je jasné, že ich dokáže prilákať.
K nim prihadzujem cca 15 guličiek boilies Crazy Liver. Nepoznám aktivitu rýb, a
preto to nechcem hneď na úvod prepáliť. Venca nastražuje svoje dobroty a kŕmi
boiliesom. Zároveň si vo vode pripravoval jeho obľúbený tigrý orech. Prvý deň
lovu prichádza len jeden záber a to na môj ľavý prút. Pomalý padáčik znamenal
karasa. Aj za neho som bol rád, prvý deň som nečakal žiadny záber.
Druhý deň prebieha úplne inak, než deň prvý.
Vietor nikde a na jeho miesto nastupuje silný dážď, ktorý bez prestávky trval 3
dni !!!! A ako to tak býva, čím horšie počasie, tým sa rybám viac chce. V
najväčšom lejaku prichádza Václavovi jazda a po krátkej dobe mu podoberám lysca
s váhou 12kg. U tohto kapra sa musím pozastaviť, za týždeň ho Václav chytil 3x
a ja raz. To sa nám ani jednému ešte nikdy nestalo. Nepomohlo ani to, že mu
Venca vyhrážal tým, že ho nabudúce zareže palicou (pochopiteľne zo srandy). Ten
deň každý chytáme ešte pár menších kaprov.
Tretí deň stále prší a nedarí sa nám dostať sa
na väčšiu rybu. Václav čas od času vytiahne menšieho kapra a moje signalizátory
už dlhšiu dobu mlčia. Sedím v bivaku, pozerám sa na dážď, ktorý bičuje vodnú
hladinu, a premýšľam nad tým, či nerobím niečo zle. V tom dostávam brutálny
záber na prostredný prút. Naťahujem si na nohy gumáky a letím k prútu, z
ktorého sa šialenou rýchlosťou odmotává vlasec. Ľahko prisekávám a ryba si
berie ďalšie metre vlasca, v tú chvíľu viem, že som vôbec nemal pochybovať o
tom, čo robím. Rybu sa mi dlhšiu dobu nedarí zastaviť, občas pridržíme cievku a
potom jej zase pustím, o túto rybu rozhodne nechcem prísť. Moc dobre si
uvedomujem, že sa jedná o veľkého kapra.
Po pár minútach sa ryba upokojuje a pomaly
odchádza po pravej strane a ja postupne získavam stratené metre. Kapor sa
neustále drží pri dne, prút je ohnutý ako luk a so mnou lomcuje nervozita, aby
som o rybu neprišiel. Vôbec neviem, ako dlho súboj trval, pre mňa to však bola
večnosť a bol som veľmi rád, keď som kapra naviedol do podberáku a Venca mi
hneď povedal, že je to dvacka ako vyšitá. Pozrel som sa na rybu a uvidel
ohromné, široké telo krásneho lysca. Bol to úžasný okamih. Kapra ideme okamžite
zvážiť a ručička sa zastavuje na váhe nad 24 kg, po odpočítaní saku má kapor
22,4kg čistej váhy. Spravíme niekoľko fotiek a famóznu rybu púšťam späť do
jazera. Prijímam gratuláciu od Venci a želám mu podobného krásavca. S touto
rybou sme zrazu začali chytať aj ďalšie väčšie kapry a to v rozmedzí od
10-14kg. Z kŕmenia som vysadil Turbo pelety, ktoré na rozjazd urobili svoju prácu
a už som kŕmil len Crazy Liver. Tento deň mi prichádza ešte jedna veľká ryba a
to kapor s váhou 17kg. Bol som síce premoknutý na kosť, ale spokojný a namlsaný
na to, čo bude ďalej.
Stále sme pred sebou ešte mali dosť dní a
miesto sme si nachystali perfektným spôsobom. Štvrtý deň sa usmialo šťastie aj
na Václava a zdoláva prekrásneho lysca s váhou 18,5kg. Ryba to bola aká dlhá,
taká vysoká. Neuveriteľná guľa.
Piaty deň som sa rozhodol, že ešte pritvrdíme
a do vody spombujem väčšie množstvo tigrieho orechu, ktorý Vašek pripravil a
tiež pomerne veľké množstvo boilies Crazy Liver, zhruba 1-1,5kg na jeden prút.
Po tomto zákrme som ťahal rybu za rybou všetkých veľkostí, kedy najväčší z nich
mal opäť krásnych 17kg. Pre zmenu Václav chytil dokonalého riadkáča okolo 15kg.
Na jeden prút som skúšal dávať aj pelety Rapid v príchutiach Devil Squid a
Vyzutý Tonda a neskúšal som ich len tak. Na tomto jazere som na peletu v marci minulého
roka chytil kapra s váhou nad 20kg. Je to nástraha, na ktorú je spoľahnutie vo
všetkých podmienkach a nie raz mi zachránila celú výpravu. Ryby pelety
prijímali aj na tejto výprave. Avšak som sa viac držal pečeňového boilies,
ktoré je pochopiteľne selektívnejšie.
Predposledný deň sa urobilo krásne počasie a
my sme mohli usušiť naše mokré oblečenie a zahriať sa. Teplota bola dokonca
taká vysoká, že sme sa opaľovali len v trenkách, proste paráda. Avšak ryby už
tak spokojné neboli a trávili tento slnečný deň v inej časti jazera, alebo
jednoducho nežrali. Zaujímavé bolo, že hoci sme s Václavom sedeli kúsok od
seba, ja som chytal ráno a cez deň a Vašek skôr v noci a ja som sa medzitým
vyspal. Ano, keby to tak bolo vždy.
Posledný deň výpravy prináša jednu zaujímavú
rybu a tým je dlhý šupináč, ktorý sa, povedal by som, už narodil bez spodného
pysku a vyzeral tak trošku ako papagáj. Jednalo sa však o krásne stavanú rybu s
váhou nad 14kg. Bola to parádna bodka za našou síce náročnou, ale úspešnou a
krásnou výpravou. Ak výpravu zrekapitulujeme, tak som chytil kaprov s váhou
22,4kg, 2x 17kg a veľa rýb od 15kg nižšie. U Václava dominoval krásny kapor s
váhou 18,5kg a ešte o väčšiu rybu prišiel posledný deň pár metrov od brehu. Ale
aj to ku kaprárine patrí. Raz si dole, raz hore ...
Chcem poďakovať žene, že ma opäť pustila na
výpravu, hoci máme doma malého rybára, Mivardi za výborné kŕmenie a Vencovi, že
so mnou išiel a bol perfektným parťákom od začiatku do konca.
Pár tipov: Pelety Turbo, musím sa opakovať,
ale táto vec rybu donúti prijímať potravu snáď v každom období a pri každej teplote
vody. Pre väčšiu atraktivitu môžeme Turbo pelety preliať dipom, alebo akoukoľvek
tekutou potravou. Som si istý, že práve tieto pelety naštartovali moje lovné
miesto. Ďalšou vecou, o ktorej som sa zmienil už v článku je neprepáliť
miesto s kŕmením a počkať si na aktivitu rýb. Naopak keď pravidelne prichádzajú
zábery, tak sa nebáť pritvrdiť a do vody poslať väčšie množstvo kvalitného
boilies, ktoré nám udrží ryby na kŕmnom mieste. Nikdy nehádžte boilies do
rovnakého miesta na jednu hromadu, ale do niekoľkých metrov od seba a medzi to
ukladám montáže. Niekedy priamo do kŕmneho miesta a niekedy za. Ak nemôžete
používať loď, ako tomu bolo v mojom prípade, kŕmte vždy tak, aby ste sa na toto
miesto bez problémov dostali aj s montážou. Je to síce logické, ale už som
niekoľkokrát videl, že rybári kŕmi ďalej, než sa sú schopní s prútom dohodiť.
Všetkým slušným rybárom prajem veľa úspechu a
to nielen pri vode.
Honza Kopecký
Team Mivardi
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára