No počkaj Orlík!

V máji tohto roku som absolvoval preteky na revíri Dešná. Naši susedia boli správni chalani, s ktorými som našiel spoločnú reč, samozrejme hlavne o kaproch ako aj o českej druhej najväčšej nádrži Orlík. Odkedy od roku 2002 túto lokalitu navštevujem, dostala ma svojou krásou a veľmi peknými zážitkami z rybolovu. O to bolo väčšie moje prekvapenie, keď z nich vypadlo, že majú na priehrade nový hausbót.

Slovo dalo slovo a dohováram termín tesne pred začatím lovu dravcov, z dôvodu väčšieho pokoja lebo po 16.6. je to tam ako na Václaváku a to ja nemusím. Priebežne s chalanmi telefonujem ohľadom aktivity kaprov v danej oblasti, ktorú hodláme navštíviť, ale dostávam samé neuspokojivé správy. Kapry jednoducho stále nejdú. Stále sa utešujem, že musia predsa už začať žrať, ale netuším, ako som sa plietol...

Prípravy neboli takmer žiadne, lebo moje pracovné vyťaženie pred odchodom bolo veľmi vysoké. Nahádzal som do auta vercajch, nejaké vrecia peliet Classic halibut v štyroch priemeroch, pár sáčkov boilie, čo mi zostalo z jarných pretekov a zvažujem, či brať aj zvyšok guličiek Vyzutého Tondu 24mm, však ich uveziem, hovorím si, a to ešte netuším, aké to bolo kľúčové rozhodnutie.

Konečne nakladáme veci na hausbót, motor niekoľkokrát zakašle, potom naskočí a vyrážame v ústrety predom vytipovaných miest. Plávame celkom pomaly a sledujeme obrazovku echolotu, dno sa rôzne vlní, ako prechádzame koryto, ale ryby nie sú takmer vidieť, a keď narazíme na nejaký to kŕdeľ, tak sú 5m pod hladinou a to všade. Rozhodujem sa preto pre plytšie partie, takže ideme viac smerom k prítoku.  

Zaujme ma veľká naplavenina s hĺbkou do troch metrov, na koryte je 6 metrov, to by mohlo byť to správne miesto. V tom ma utvrdzuje aj prevalenie kapra, chvíľu po tom, čo sa prirazíme k brehu. Nedočkavo sadám do člna, so sebou beriem vedro peliet a vyrážam mapovať lovné miesto. Dno pozvoľne klesá do 3,5m a potom prudko padá na 6m, kde je 15 metrov rovina a potom stúpa k druhému brehu nie moc príkro a tiež sú tu väčšie kamene. Kŕmim preto od koryta smerom k protiľahlému brehu.

Nastáva dilema, čo im bude chutiť? Na Jeden prút dávam Devil Squid18mm a k tomu rovnakú plavačku 15mm na panáčika na druhý prút iba guličky. Do polnoci sa nič nedeje, sťahujem prúty a znovu nahadzujem po piatej hodine ráno. Za hodinu po tom prichádza záber na boilies a kapor okolo 65cm sa pozrel na breh, do pol hodiny mám ešte jednu jazdu, ale ryba sa vypla. Deň utiekol a bohužiaľ ďalší záber už neprišiel. Bol som dokŕmiť, ale ryby nejavia záujem. O deviatej večer prehadzujem a tentoraz putuje na montáž VyzutýTonda, ale do polnoci len jedno píp. O piatej pleskáč ako lopata, síce je gulička o tretinu menšia, ale aj tak ju znovu nahadzujem.  

O ôsmej ráno, keď si sadáme na raňajky, prichádza brutálna jazda, skoro som si polámal nohy pri tom štarte, rybu len ľahko priseknem a idem na čln, pretože sa rozhodla ísť podľa hrany koryta kde je plno konárov zapichnutých v dne. Dostávam sa nad rybu, ale tej sa do podberáku vôbec nechce, bojuje stále pri dne, čo dokazujú prúdy bublín. Konečne jej dochádzajú sily a ja ju v celkom čistej vode zazriem meter pod hladinou. Kua, to je ryba, vyletí zo mňa, deväťdesiat má určite. Kapor ešte podnikne pár výpadov a končí v podberáku. Adrenalín ma strieka až z uší a šťastný ako blcha sa vraciam k brehu. Váha ukazuje 12,5 kg, ale prázdne brucho v ktorom boli ešte nedávno ikry, ukazuje, že by pred trením mohol mať aj 16-18 kg podľa stavby tela a stupňa vyprázdnenia. Čo už, ale mám z neho rovnako veľkú radosť.

Ďalší záber sa ten deň opäť nekoná. Až ďalší deň, zasa po šiestej, kapor 75 cm toho ani nevážim, potom dva ešte menšie a zase je na ten deň dochytané. Ani sľúbené búrky, ktoré sa prehnali, boh vie kde, zlepšenie nepriniesli. Úmorné teplo, ktoré je každý deň, konečne trochu poľavuje a popoludní prichádza séria troch záberov, jeden kapor okolo 7kilov je vonku, dva zábery cez utiahnutú brzdu vypínam. Aj tak som spokojný na tú biedu, ktorá na priehrade panuje. Zo správ, ktoré máme od známych v rôznych častiach jazera, som chytil asi najviac rýb, a asi som mal aj viac šťastia. Ale v auguste sa sem chystám znova a potom vy potvorky šupinatý uvidíte. Určite ale vezmem guličky Tondu, pretože na inú nástrahu záber neprišiel. "Potvory jedny rozmlsané"!

Za Mivardi team Lojzo Fiala