Preteky na Delouši

V dňoch 23.6 až 26.6 2014 sme s kolegom Karlom absolvovali preteky na jazere Delouš. Smola na los ma sprevádza už niekoľko rokov, takže som sa ani nečudoval, že los a výber miesta sa nám príliš nepodaril, aj keď ťahal Karol, smola leží rovnako aj na tíme. Veľký pohyb člnov na jazere pri preprave pretekárov, spôsobil stiahnutie rýb na stred jazera, kde sa nad veľkou hĺbkou cítili bezpečne.  

Spoliehali sme sa, že keď sa to trošku upokojí, ryba sa rozbehne, ale to sa počas pretekov nestalo. Pár rýb, ktoré sa potulovali naľavo od nás v rákosí sa nám síce podarilo uloviť s veľkým vypätím síl, ale to na popredné umiestnenie nestačilo. Fakt, že sa nám skúšobný prút na feeder s chumáčom červov za celý deň ani nepohol, hovorí za všetko. Ku koncu pretekov ma prepadla myšlienka predĺžiť si lov po pretekoch až do nedele. Zverujem sa kolegovi, čo sa mi urodilo v hlave, ten síce moc nadšený nie je, ale po pár telefonátoch, kedy si zariaďuje všetko potrebné, súhlasí.

 Je koniec pretekov, vyhlásenie, sláva víťazom česť porazeným! A my sa presúvame na miesto, kde sa stále ukazujú ryby a kde sa zdržiavali po celú dobu pretekov. Nahadzujem prúty a Karel odchádza do neďalekého supermarketu pre zásoby jedla, a niečo urobiť na počítači, lebo tu je dosť zlý signál. Po hodine, tesne čo kolega odišiel, mám brutálnu jazdu, kapor bojuje ako lev a vzhľadom k tomu, že mám pomerne malý háčik bez protihrotu, vydávam sa za ním na člne. Po niekoľkých minútach podoberám krásavca zlatého šupináča s váhou 13kg. Fotím ho len v podložke a ihneď púšťam. Zachutila mu SEA pol guličky 18mm a pol guličky plavačky 15mm.  

 

Na náhod je hrana 9,2m a potom to padá pomerne rýchlo do 14m. Tu zakladám koberec z drobných peliet Devil Squid a enzymatic proteín 4mm preliatymi lososovým olejom, trošku boilie a väčších peliet. Druhý prút dávam doprava podľa brehu na nejakých 6m hĺbky, ale len na pvačku 4 guličky Devil Squidu a do priestoru okolo montáže nastreľujem asi 10 guličiek. Na rozkŕmenom mieste sa kapry ukazujú s takou intenzitou, ktorú mi hlava neberie, s niečím takým som sa ešte nestretol.

Konečne sa vracia kolega s jedlom, plníme svoje prázdne žalúdky a aj on nahadzuje svoje prúty. Skúša používať gélový atraktor, ktorý sa nám tu osvedčil na veľmi rýchle zábery. Niekoľko záberov máme dokonca z ruky, kedy po dopade montáže na dno ihneď nasledovala jazda. Zábery prichádzajú v pravidelných vlnách, ale v noci až na výnimku kapry vôbec neberú, čo je úplne geniálne, lebo nie je nad pokojný, ničím nerušený spánok na čerstvom vzduchu.  

Vnadíme pravidelne drobnými peletami dvakrát denne a po záberoch vždy prihodíme kobrou niekoľko guličiek boilie. Montáže používame s mäkkou šnúrkou, ale funguje aj fluorocarbon, menšie háčiky a boilie dávame na panáčika, polku ťažkého a polku plávajúceho. Pri použití gélového atraktora sú zábery veľmi rýchle, ale skôr od menších rýb, aj keď aj pár lepších jedincov sa nechalo zlákať na túto dobrotu. Nebudem vypočítavať, koľko kaprov sme dohromady chytili, ale bolo ich naozaj veľa, hlavne cez 10 kíl. Za zmienku stoja hlavne tí najväčší: môj 18,4 kg a kolegov 16,5 kg a to nám dalo zabudnúť na trápenie počas pretekov. 

Fakt, že som sa v nedeľu tešil domov, vypovedá o mojom totálnom ,,prechytaní sa". Odchádzam s dobrým pocitom, a určite sa sem ešte vrátim trebárs aj na preteky, snáď vylosujeme nabudúce jedno z lepších miest, už by som si to snáď Svätý Peťo aj zaslúžil.

Za Mivardi Lojza a Karol